Zajatiu predchádzali udalosti iránskej revolúcie. Vodca s diktátorskými sklonmi, šach Rezá Pahlaví, ktorého podporoval Washington, v roku 1978 padol. Iránska islamistická opozícia v krajine ho obviňovala z blízkych vzťahov s Američanmi.
Demonštranti na pár hodín obsadili veľvyslanectvo už na Valentína v roku 1979. Niekoľko ľudí pritom zabili či zranili.
Aj z tohto dôvodu pracovalo v novembri na ambasáde z pôvodných 1400 ľudí iba 70. V komplikovaných časoch však vtedajší iránsky premiér Mehdi Bazargan uistil Američanov, že ich občania sú v bezpečí.
Rozhnevaní Iránci požadovali návrat nenávideného šacha. Ten sa najskôr skrýval v Egypte. V októbri 1979 ho nakoniec po predchádzajúcom odmietaní pre lekárske problémy na svojom území prijali Američania.
Reakcia Iráncov bola najskôr mierna. Štvrtého novembra sa to zmenilo, keď dav asi troch tisícok prevažne študentov, z ktorých mnohí boli ozbrojení, vtrhol do ambasády.
